Čo má spoločné parasympatikus a hĺbková dotyková stimulácia?

Čo sa v článku dozviete:

  1. Hĺbková tlaková terapia (Deep Pressure Therapy)
  2. Ako reaguje náš autonómny nervový systém na tlak?
  3. Aký je rozdiel medzi sympatikom a parasympatikom?
  4. Prečo jemný tlak nevyvoláva stres, ale upokojenie?

 Čo je terapia hĺbkovým tlakom?

Terapia hĺbkovým tlakom (Deep Pressure Therapy alebo Deep Touch Pressure) je forma senzorickej stimulácie, pri ktorej pôsobí na telo rovnomerný, hlboký tlak. Priekopníčkou v tejto oblasti bola Dr. Anna Jean Ayres, ktorá položila základy prvých vedeckých štúdií o účinkoch hĺbkovej stimulácii tlakom.

Tento tlak môže byť vyvíjaný:

  • záťažovou prikrývkou,
  • záťažovou pomôckou (napr. LapPad, Golier),
  • objatím,
  • váhou vlastného tela
  • alebo terapeutickým dotykom.

Na rozdiel od ľahkého dotyku (ktorý môže byť rušivý či dráždivý), hĺbkový tlak aktivuje receptory v podkoží, ktoré komunikujú s mozgom a upokojujú celý organizmus.

Ak si chcete prečítať viac o tom, ako docieliť terapiu hĺbkovým tlakom pomocou záťažových pomôcok a čo musia spĺnať, kliknite sem : Ako fungujú záťažové pomôcky?

Ako reaguje nervový systém na hĺbkový tlak? 

Hlavným hráčom je autonómny nervový systém (ANS) – teda tá časť nervovej sústavy, ktorá riadi funkcie nášho tela bez toho, aby sme si to uvedomovali: dýchanie, trávenie, srdcový tep, vylučovanie hormónov, prekrvenie…

Slovo autonómny znamená, že systém funguje automaticky.
Reaguje na vonkajšie aj vnútorné podnety bez našej vôle – a vždy s cieľom chrániť nás.

Príklady:

  • položíte ruku na horúcu platňu → ruka sa automaticky stiahne,
  • prudké svetlo → prižmúrite oči,
  • niekto vás objíme → telo sa uvoľní a cíti bezpečie.

Autonómny nervový systém má dve hlavné vetvy:

🔺 Sympatikus

  • zodpovedný za „útok alebo útek“,
  • aktivuje sa pri stresovej reakcii,
  • zvyšuje srdcovú a dychovú frekvenciu,
  • zvyšuje krvný tlak,
  • presúva krv do svalov (na útek),
  • tlmí trávenie
  • zvyšujú sa hladiny stresových hormónov kortizol, adrenalín

➡️ Je to dôležitý režim, keď potrebujeme prežiť. Krátkodobo je užitočný a pomáha. Ak v ňom zostaneme príliš dlho, telo sa vyčerpáva.

❗Dnes však už nejde len o „prežitie“ v pôvodnom slova zmysle. Sympatikus sa spúšťa aj pri každodennom strese – pracovnom tlaku, preťažení, nedorozumeniach, hluku či preplnenom diári. A čo je ešte náročnejšie, aktivovať ho vieme aj sami – len spomienkou, nepríjemnou predstavou alebo očakávaním problému.

➡️ Nervový systém vtedy reaguje rovnako, ako keby hrozilo reálne fyzické nebezpečenstvo – a telo sa dostáva do pohotovostného režimu.

🔻 Parasympatikus

  • aktivuje sa v pokoji,
  • zodpovedný za režim „uvoľni sa a dýchaj“,
  • spomaľuje pulz a dychovú frekvenciu,
  • znižuje krvný tlak,
  • presúva krv späť do tráviaceho traktu,
  • podporuje regeneráciu, oddych a spánok.
  • uvoľňujú sa hormóny šťastia (serotonín, dopamín), bezpečia a lásky (oxytocín) a metabolizáciou serotonínu aj hormón spánku (melatonín) a zároveň sa znižuje hladina stresového hormónu kortizolu. Viac o tom, aké hormóny zohrávajú úlohu pri tejto regulácii, sa dočítate čoskoro na blogu.

➡️ Presne túto vetvu nervového systému aktivuje terapia hĺbkovým tlakom. Automaticky, pri správnom a vhodnom pôsobení tlaku. Bez toho, aby sme si to uvedomili. Práve preto pôsobia záťažové pomôcky upokojujúco na všetkých. 

Aj tu platí rovnaký princíp ako pri sympatiku – keď sa sústredíme na dych, , môžeme ho pomôcť aktivovať aj čiastočne vedome.

Ale vo väčšine prípadov to nerobíme – telo prepína medzi týmito režimami samo, reflexne, podľa podnetov. A čím viac upokojujúcich podnetov mu dáme, tým ľahšie sa vráti do rovnováhy.

Za normálnych okolností by malo byť naše telo:

  • 60–70 % dňa v sympatiku – aktivita, riešenie situácií, pozornosť,
  • 30–40 % v parasympatiku – oddych, spánok, trávenie.

❗ Lenže v dnešnej dobe je väčšina ľudí permanentne v strese – telo je v sympatickej fáze oveľa dlhšie a veľmi ťažko sa dokáže prepnúť do oddychového režimu.

To spôsobuje chronické napätie, únavu, podráždenosť, problémy so spánkom či trávením a v neposlednom rade zhoršenie imunitného systému a v konečnom dôsledku možný rozvoj fyzického ochorenia.

➡️ O tom, ako na telo vplýva dlhodobý stres si povieme v samostatnom článku.

Prečo sú záťažové pomôcky tak účinné?

Záťažové pomôcky (prikrývky, LapPady, goliere, pásy…) sú nefarmakologické nástroje, ktoré:

  • aktivujú parasympatikus a tým pádom:
    • upokojujú nervový systém,
    • zmierňujú úzkosť a stres,
    • zlepšujú koncentráciu a sústredenie
    • skvalitňujú spánok
    • regulujú dýchanie a srdcový rytmus,
    • znižujú napätie bez vedomého úsilia.

Tento účinok sa deje automaticky, lebo nervový systém reaguje reflexne.
Nezáleží na tom, či veríte, že to bude fungovať – telo odpovie aj tak.

💛 Terapia hĺbkovým tlakom je návrat k prirodzeným mechanizmom upokojenia.
Nepotrebujete nič robiť – stačí byť prikrytý, objatý, obopnutý.
A váš nervový systém už vie, čo má robiť.

Ďalším efektom pôsobenia hĺbkového tlaku je aktivácia propriocepcie, o ktorej si môžete prečítať tu: Propriocepcia, čo to znamená a prečo je taká dôležitá?.