Ako uľahčiť deťom (a sebe) návrat do školy aj pracovného kolotoča

Čo sa dozviete v tomto článku?

  1. Prečo je návrat do školy a pracovného režimu pre deti (aj rodičov) taký náročný?
  2. Prečo je doma dieťa „hurikán“ a v škole „anjel“?
  3. Ako nedostatok senzorických podnetov ovplyvňuje úchop pera, písanie či pozornosť?
  4. Prečo sa stres u detí často prejavuje fyzickými prejavmi ?
  5. Prečo je dôležité myslieť nielen na potreby detí, ale aj na vlastné?

Prázdniny sú za nami a realita školského roka je späť – ranné vstávanie, povinnosti, úlohy, krúžky. Návrat do školského aj pracovného kolotoča vie byť pre mnohé rodiny stresujúci. Deti sú po lete ešte plné energie a zrazu musia fungovať v presne danom režime. Rodičia zas balancujú medzi prácou, domácnosťou a potrebami detí. Nie je preto výnimkou, že doma to vyzerá ako hurikán, zatiaľ čo v škole je z dieťaťa takmer anjel. Prečo je to tak?

Prečo je návrat taký náročný

Každá zmena režimu je pre nervový systém náročná. Deti potrebujú čas, aby si zvykli na nové prostredie, pravidlá a nároky. To, čo my dospelí vnímame ako „len školu“, je pre dieťa množstvo senzorických podnetov, sociálnych interakcií a očakávaní.

Nervový systém dieťaťa reaguje zvýšenou únavou, podráždenosťou alebo telesnými prejavmi stresu – bolesti bruška, nechutenstvo, kašeľ, hnačky či nespavosť. Často nejde o simulovanie, ale o  reakciu organizmu na záťaž.

Doma hurikán, v škole anjel

Možno ste si všimli, že vaše dieťa je v škole poslušné a snaží sa zapadnúť, no doma „vybuchne“. To nie je znak nevďačnosti či rozmaznanosti. Dieťa si doma dovolí prejaviť emócie, ktoré celý deň potláčalo. Škola ho stojí veľa energie – sústredenie, kontrola správania, zvládanie sociálnych situácií. Doma už túto kontrolu nemá silu držať.

Pre rodiča je dôležité vedieť, že tieto prejavy sú ventilom, nie vzdorom. Znamenajú, že doma sa cíti v bezpečí.

Nedostatok vnemov a jeho dôsledky

Deti sú dnes od malička presýtené zrakovými a sluchovými podnetmi, ale nemajú dostatok hmatových a tlakových vnemov. Tie sú však kľúčové pre to, aby telo vedelo, kde sa nachádza v priestore, a dokázalo koordinovať pohyby. Ak ich dieťa nemá dostatok, môže to vyzerať takto:

  • kŕčovitý alebo slabý úchop pera,

  • rýchla únava pri písaní, trasľavé písmo,

  • problémy s jemnou motorikou (nožnice, gombíky),

  • vrtivosť alebo naopak strnulosť pri sedení,

  • strata pozornosti pri úlohách.

Tieto prejavy často vedú k zbytočnému nálepkovaniu dieťaťa ako „nešikovné“ alebo „nesústredené“, hoci v skutočnosti ide o nedostatočne nasýtené senzorické potreby.

Stres a „bolesti bruška“

Stres sa u detí často prejavuje cez telo. Typickým signálom sú bolesti brucha, kašeľ, problémy so spánkom – bez jasnej fyzickej príčiny. Ide o somatickú reakciu, keď nervový systém vysiela signály nepohody cez organizmus. Aj preto je dôležité nevnímať tieto ťažkosti ako výhovorku, ale ako posolstvo: „Potrebujem viac bezpečia, pokoja a regulácie.“ Samozrejme vždy je nutné ako prvé vylúčiť inú príčinu zdravotných ťažkostí.

Čo môžeme urobiť doma

Rodič má mnoho možností, ako deťom (a sebe) návrat uľahčiť. Nejde o zázračné riešenie, ale o balíček drobných krokov, ktoré sa poskladajú do väčšieho obrazu pokoja:

  • Režim – pravidelný spánok, jedlo a odpočinok.

  • Pohyb a vonkajšie aktivity – skákanie, behanie, hry v prírode pomáhajú vybíjať energiu a dopĺňajú senzorické podnety.

  • Senzorické hry – modelovanie, kreslenie, plastelína, dotykové aktivity.

  • Bezpečný kútik – miesto doma, kde sa dieťa môže ukryť a nájsť pokoj.

  • Podporné pomôcky – záťažové prikrývky, LapPady či Goliere, ktoré poskytujú nervovému systému hlboký tlak a pocit istoty.

Návrat do školy nemusí byť dokonalý. Dôležité je, aby deti cítili, že majú priestor pre svoje emócie a že rodičia rozumejú ich potrebám. Sústredenie, dobrý úchop pera či pokojnejšie správanie neprichádzajú zo dňa na deň.

Je to ako skladať puzzle: každý dielik – spánok, pohyb, senzorická výživa, bezpečie – tvorí obraz spokojnejšieho a vyrovnanejšieho dieťaťa. A spokojnejšie dieťa znamená aj pokojnejšiu domácnosť.

A nezabúdajme – deti potrebujú našu podporu, no aj rodičia potrebujú priestor pre seba. Len keď sme naplnení my zvnútra, dokážeme pokoj a lásku rozdávať ďalej. Spokojný rodič znamená spokojné dieťa.