Prečo je regulácia nervového systému základom nášho fungovania

Čo sa dozviete v tomto článku?

  1. Úloha nervového systému: bezpečie pred všetkým ostatným

  2. Prečo vyhľadávame známe, aj keď nám to ubližuje

  3. Prečo sa nevieme uvoľniť, keď „by sme mali“

  4. Nervový systém a zdravie: viac než len emócie

  5. Prečo nestačí rozumieť – a prečo zmena nie je len o správaní

  6. Regulácia nervového systému ako proces učenia sa bezpečia

Keď sa dnes hovorí o nervovom systéme, často to znie zjednodušene:

buď sme v pokoji, alebo v strese.
Buď sme vyrovnaní, alebo nahnevaní.

Realita je však oveľa komplexnejšia.

Nervový systém neurčuje len to, ako sa cítime.
Určuje to, ako myslíme, ako sa rozhodujeme, koho si púšťame k sebe, ako reagujeme v záťaži, ako sa učíme, ako spíme aj ako sa liečime.

A predovšetkým – neurčuje to na základe toho, čo je pre nás dobré.
Ale na základe toho, čo nervový systém vyhodnocuje ako bezpečné.

Úloha nervového systému: bezpečie pred všetkým ostatným

Z pohľadu neurobiológie má nervový systém jednu hlavnú úlohu: zabezpečiť prežitie.

Aby to dokázal, neustále – často úplne mimo nášho vedomia – vyhodnocuje otázku:
Som v ohrození života alebo nie? 

Toto hodnotenie prebieha rýchlejšie než vedomé myslenie.
Skôr než si niečo „rozmyslíme“, naše telo už reaguje.

Je dôležité dodať ešte jednu vec:
nervový systém nerozoznáva medzi skutočným a symbolickým ohrozením.

Z evolučného hľadiska bol stres spojený s priamym ohrozením života – napríklad útekom pred predátorom alebo bojom o prežitie. Nervový systém sa však odvtedy zásadne nezmenil.

Dnes preto môže rovnakú stresovú reakciu spustiť aj situácia, ktorá život priamo neohrozuje – napríklad skúška, hodnotenie v škole, konflikt vo vzťahu, kritika, očakávania okolia alebo strach zo zlyhania.

Nervový systém totiž nereaguje na objektívnu realitu,
ale na to, čo vyhodnotí ako ohrozenie prežitia, bezpečia alebo vzťahu.

Pre telo môže byť ohrozením:

  • strata prijatia,

  • pocit zlyhania,

  • odmietnutie,

  • alebo situácia, ktorú nedokáže predvídať.

A reakcia je rovnaká – aktivácia stresovej odpovede.

Nervový systém nevyhľadáva to, čo je pre nás dobré, komfortné, či príjemné, ale to, čo je preň predvídateľné.
Predvídateľnosť môže znížiť alarm, no sama o sebe ešte neznamená reguláciu ani skutočné bezpečie.

Regulácia však nastáva až tam, kde je bezpečie spojené s možnosťou vzťahu a voľby.

Prečo vyhľadávame známe, aj keď nám to ubližuje

Ak človek vyrastal v prostredí:

  • kde bol krik

  • napätie

  • chaos

  • fyzické alebo emočné ohrozenie

Jeho nervový systém sa na tieto podmienky adaptoval.
Naučil sa v nich fungovať.
Z pohľadu nervového systému sa stali známym a predvídateľným prostredím – teda prostredím, v ktorom vie, čo má čakať a ako reagovať.

To však neznamená, že ide o bezpečné alebo zdravé prostredie.
Znamená to len, že je pre nervový systém čitateľné a znižuje mieru neistoty.

To je dôvod, prečo:

  • opakujeme vzťahové vzorce, ktoré nám ubližujú

  • priťahujú nás ľudia, pri ktorých sa necítime dobre

  • vraciame sa do prostredí, ktoré nás vyčerpávajú

Nie preto, že by sme to chceli.
Ale preto, že náš nervový systém tento typ nastavenia pozná a dokáže v ňom znížiť mieru neistoty a vie v ňom predvídať, čo príde.

Naopak, pokoj, stabilita, ticho či láskavosť môžu byť pre nervový systém neznáme a teda vyžadovať zvýšené vyhodnocovanie a pozornosť.

Bez regulácie nervového systému nevzniká priestor pre skutočnú voľbu. V stave dlhodobého ohrozenia nervový systém nehľadá to, čo je zdravé, ale to, čo je známe a zvládnuteľné.

Prečo sa nevieme uvoľniť, keď „by sme mali“

Tento mechanizmus vysvetľuje aj situácie, ktoré mnohí poznajú:

  • nevieme si oddýchnuť na dovolenke

  • počas sviatkov sme napätejší než bežne

  • v tichu cítime nepokoj

  • keď sa konečne zastavíme, telo „vypne“ alebo ochorie

Pre nervový systém totiž:

  • nové prostredie

  • zmena rytmu

  • iný režim

  • iné očakávania

neznamenajú automaticky úľavu.
Znamenajú neistotu.

Aj Vianoce – hoci sú príjemné – predstavujú zmenu.
A zmena je pre nervový systém vždy niečo, čo treba najprv vyhodnotiť.

Nervový systém a zdravie: viac než len emócie

Nastavenie nervového systému má priamy dopad na:

  • imunitu

  • hormonálnu rovnováhu

  • krvný tlak

  • trávenie

  • spánok

  • schopnosť regenerácie

Dlhodobá aktivácia stresovej odpovede neznamená len „že sme v strese“.
Znamená, že telo je dlhodobo v režime pohotovosti a šetrí zdroje tam, kde by malo regenerovať.

Poďme si to ukázať na konkrétnom príklade imunity. Keď je váš nervový systém v chronickom strese (vysoká hladina kortizolu), telo si myslí, že bojuje o prežitie ‚tu a teraz‘. V takej chvíli nie je prioritou bojovať s vírusmi, ktoré vás možno ohrozia o týždeň. Prioritou je mať energiu na útek pred pomyselným predátorom.

Telo preto doslova presmeruje zdroje. Obmedzí tvorbu bielych krviniek a potlačí imunitnú odpoveď, aby ušetrilo energiu pre svaly a srdce. Výsledok? Ste síce v neustálej pohotovosti, ale vaša obranyschopnosť je oslabená a ste oveľa náchylnejší na choroby. Dlhodobý stres tak nie je len ‚pocit v hlave‘, je to merateľná biologická zmena, ktorá priamo podkopáva vaše fyzické zdravie.

A nejde len o fyzické zdravie. Rovnaký princíp platí aj pre náš mozog. Keď je nervový systém v stave ohrozenia, aktivuje sa ‚plazí mozog‘ (zodpovedný za prežitie) a doslova sa tlmia tie časti mozgu, ktoré potrebujeme na komplexné myslenie, kreativitu a učenie sa nových vecí.

V strese sa učíme len ťažko, ak vôbec. Skutočne prijímať nové informácie a rásť môžeme len vtedy, keď sa cítime bezpečne.

Preto sa regulácia nervového systému netýka len psychiky, ale celého fungovania organizmu.

Prečo nestačí rozumieť – a prečo zmena nie je len o správaní

Často sa stretávame s tým, že ľudia hovoria:
„Ja tomu rozumiem.“
„Viem, prečo reagujem tak, ako reagujem.“
„Pracujem na sebe.“

Pochopenie je dôležitý prvý krok.
Ale z pohľadu nervového systému samotné porozumenie nestačí.

Nervový systém sa neriadi logikou ani slovami.
Riadia ho opakované telesné skúsenosti.

Môžeme si racionálne uvedomovať, že sme v bezpečí,
a napriek tomu naše telo reaguje napätím, zrýchleným dychom, stiahnutím alebo únikom.

Nie preto, že by sme robili niečo zle.
Ale preto, že nervový systém sa mení učením, nie presvedčením.

Keď zmena správania nestačí

Zmeniť správanie bez zmeny nastavenia nervového systému často znamená:

  • že sa kontrolujeme silou

  • že „fungujeme“, ale sme vyčerpaní

  • že pokoj držíme len dovtedy, kým nepríde záťaž

Preto platí:
ak zmeníme len to, čo robíme,
ale nie to, v akom vnútornom stave to robíme,
zmena je krehká a krátkodobá.

Ani joga či meditácia automaticky neznamenajú reguláciu

Aj aktivity, ktoré sú všeobecne považované za upokojujúce,
nemusia automaticky viesť k regulácii nervového systému.

Meditácia, dychové cvičenia či joga:

  • môžu byť veľmi prínosné

  • ale môžu tiež udržiavať telo v napätí, ak sú vykonávané „výkonom“

  • alebo ak nervový systém ešte nie je pripravený na spomalenie

U niektorých ľudí môže ticho:

  • zvyšovať nepokoj

  • vyvolávať úzkosť

  • aktivovať stresovú odpoveď

To neznamená, že robia niečo zle.
Znamená to len, že nervový systém ešte nemá vytvorené regulačné bezpečie pre spomalenie.

Regulácia nervového systému ako proces učenia sa bezpečia

Regulácia nervového systému je proces, v ktorom sa telo postupne učí:

  • že pokoj je bezpečný

  • že spomalenie neznamená ohrozenie

  • že nemusí byť stále v pohotovosti

Deje sa to:

  • postupne

  • opakovane

  • cez telesné skúsenosti

  • v rytme, ktorý nervový systém zvládne

Nie je to o tom „robiť viac“.
Je to o tom robiť inak – s rešpektom k biológii.

Prečo sa tejto téme venujeme tak veľa

Pretože ak zmeníme len správanie, ale nie nastavenie nervového systému,
zmena je krátkodobá.

Regulácia nervového systému neznamená návrat do známeho,
ale postupné učenie sa, že pokoj, stabilita a vzťah môžu byť bezpečné.

Až vtedy sa môže zmeniť spôsob, akým žijeme, reagujeme a rozhodujeme sa.

Nie silou. Ale reguláciou.