Vývoj nervovej sústavy: ako nás formujú tlaky, dotyky a zmyslové skúsenosti

Čo sa dozviete v tomto článku?

  1. Ako už maternica formuje prvé zážitky nervovej sústavy? 
  2. Prečo je dotyk po narodení „prvým jazykom“ dieťaťa?
  3. Akú úlohu má hra v piesku, vode či blate v období škôlky a školy?
  4. Čo spôsobuje nedostatok podnetov a ako sa prejavuje v škole (orientácia, čítanie, písanie, držanie pera) ?
  5. Prečo skúsenosti z detstva ovplyvňujú zvládanie stresu a emócií v dospelosti?
Všetko sa začína v maternici

Ešte skôr, než sa dieťa narodí, jeho nervová sústava sa učí reagovať na podnety.
Už v maternici cíti tlak okolitých svalov a orgánov, počuje tlkot matkinho srdca a vníma jemné pohyby. Tento intrauterinný tlak a dotyk sú prvou lekciou bezpečia – dieťa sa učí, že pevné hranice znamenajú istotu.

Dotyk ako prvý jazyk

Po narodení je dotyk pre bábätko základným spôsobom, ako spoznáva svet. Objatie, nosenie, zavinutie – všetko to kopíruje skúsenosť z maternice.
Preto novorodenci tak pokojne zaspávajú v náručí: parasympatikus (tá časť nervovej sústavy, ktorá upokojuje) sa aktivuje vždy, keď cítime pevný a láskavý dotyk a tlak.

Zmyslová výživa od škôlky po školu

Práve toto obdobie je pre vývoj nervovej sústavy kľúčové. Dieťa už nie je bábätko, ale ani „hotový školák“ – jeho mozog je ako špongia, ktorá nasáva skúsenosti a učí sa ich spracovávať.

➡️ Prečo je hra v prírode taká dôležitá?
Hra v piesku, v tráve či v blate nie je len zábava. Je to „zmyslový bufet“:

  • blato je chladné, mokré, tvárne a mení sa pod rukami,

  • piesok sa rozsýpa a šuchoce,

  • tráva škriabe alebo hladí,

  • voda prináša chlad, odpor aj zvuk.

Každý takýto kontakt zapája hmat, čuch, zrak, propriocepciu (vnímanie tela v priestore) aj vestibulárny systém (rovnováhu). Nervová sústava sa učí reagovať na prekvapenie, meniacu sa štruktúru či nečakaný podnet.

➡️ Čo sa deje, ak tieto podnety chýbajú?
Moderné deti trávia veľa času v interiéri – v „čistom“ a predvídateľnom prostredí. Majú síce prebytok vizuálnych a sluchových podnetov (displeje, animácie, blikajúce svetlá), ale ich telo zaostáva. Chýba im zmyslová pestrosť.

To sa môže prejaviť ako:

  • precitlivenosť (vadí im dotyk, šum, zmena prostredia),

  • motorická neobratnosť,

  • problémy so sústredením,

  • emočná labilita,

  • alebo naopak – hyperaktivita a neustála potreba „hľadať niečo“.

➡️ Čo to znamená pre školu?
Ak deti nemajú dostatok prirodzenej senzorickej stimulácie (blato, piesok, voda, tráva, rôzne povrchy), ich nervová sústava sa „nenaučí“ spracúvať podnety plynulo. A to má konkrétne dôsledky:

  • ťažkosti s orientáciou v priestore (dieťa nevie odhadnúť vzdialenosť, naráža do vecí, ťažšie sa učí orientovať na papieri),

  • problémy s jemnou motorikou (slabý úchop pera, rýchla únava ruky, neobratnosť pri viazaní šnúrok či zapínaní gombíkov),

  • zhoršené čítanie a písanie (preskakovanie slov, nesledovanie riadku, pomalé tempo),

  • problémy so sústredením (mozog sa rýchlo „vyčerpá“, lebo spracovanie podnetov stojí priveľa energie).

Práve preto je obdobie od škôlky po začiatok školy také rozhodujúce – nervová sústava sa ešte stále formuje a potrebuje dostatok „zmyslovej výživy“.

Samozrejme, nie každé dieťa má možnosť tráviť veľa času v prírode a niektorým deťom prirodzená stimulácia nemusí sama osebe stačiť. Vtedy prichádzajú na pomoc zmyslové hračky a terapeutické pomôcky, ktoré dokážu nervovej sústave poskytnúť podnety podobné tým z prirodzeného prostredia.

Medzi takéto pomôcky patria aj záťažové prikrývky, LapPady či goliere Nidū®. Vďaka jemnému hĺbkovému tlaku aktivujú propriocepciu, prinášajú pocit istoty a bezpečia a pomáhajú dieťaťu lepšie spracovávať podnety. Nie je to o „náhrade prírody“, ale o dopĺňaní zmyslovej výživy, ktorá je pre zdravý vývoj nervovej sústavy nevyhnutná.

Nervová sústava v školskom veku

So školou prichádza nová záťaž: sedenie, sústredenie, výkon. Nervová sústava detí zrazu čelí úplne iným požiadavkám.
Preto sú dôležité prestávky, pohyb a aj jednoduché senzorické pomôcky – záťažový  LapPad  či Pás dokážu navodiť pocit bezpečia podobne ako objatie.
Dieťa, ktoré má možnosť ukotviť sa cez propriocepciu, sa dokáže ľahšie sústrediť a spracovať emócie.

Dospelosť: keď minulosť hovorí do prítomnosti

Vývoj nervovej sústavy sa síce ukončí okolo 25. roku života, ale návyky zo senzomotorického detstva ostávajú.
Človek, ktorý mal dostatok zmyslových skúseností, lepšie zvláda stres, vie si regulovať emócie a má stabilnejšie vzťahy.
Naopak, nedostatok dotyku a prirodzených podnetov v detstve môže viesť k väčšej náchylnosti na úzkosti, poruchy spánku či vyhľadávaniu nadmerných stimulov.

Kruh sa uzatvára

Od pevného objatia maternice, cez špinavé kolená v blate až po schopnosť zvládať stres v dospelosti – všetko je to jedna cesta vývoja nervovej sústavy.

Dovoľme deťom objavovať, váľať sa v prírode a zapájať všetky zmysly. A dovoľme aj sebe, ako dospelým, znovu nájsť cestu k zmyslovej výžive – či už cez objatie blízkeho, bosé nohy v tráve alebo jemný tlak záťažovej prikrývky.