Ako funguje terapia hĺbkovým tlakom?

Keď si prikladáme k telu uplakané bábätko alebo keď dieťaťu fúkame ranu a pritom ho držíme za ruku. Keď sa objímame s partnerom, s priateľmi po náročnom dni či smutnej správe. Keď v sobotné ráno ostaneme dlhšie ležať zababušený pod ťažkou babkinou perinou… Vo všetkých prípadoch praktizujeme terapiu hĺbkovým tlakom. A bez toho, aby sme si to uvedomovali, zakaždým to má upokojujúce účinky.

Čo sa vlastne deje? Prečo nás jemný, pevný tlak upokojuje?

Náš autonómny nervový systém (ANS) kontroluje automatické funkcie tela, ktoré nie sú podvedome ovládané vôľou, ako napríklad trávenie, dýchanie, srdcový rytmus a krvný tlak. Funguje na sympatickej fáze a parasympatickej fáze. Tieto dva systémy pracujú v protiklade a pomáhajú udržiavať rovnováhu v tele.

Sympatický nervový systém aktivuje bojovú alebo útekovú odpoveď v prípade nebezpečenstva alebo stresu. To znamená, že zvyšuje srdcový rytmus, dýchacie funkcie a krvný tlak, aby sa zvýšila energia a reakčná schopnosť tela.

Parasympatický nervový systém naopak pomáha udržiavať pokoj a oddychový stav tela. Aktivuje tráviaci systém a pomáha znižovať srdcový rytmus, dýchacie funkcie a krvný tlak, aby sa telo mohlo zregenerovať a zotaviť sa.

Tieto dva systémy pracujú spolu, aby udržali optimálnu rovnováhu v tele a reagovali na rôzne situácie, ktoré sa vyskytujú v bežnom živote. Ak je autonómny nervový systém narušený, môže to viesť k rôznym zdravotným problémom, ako sú napríklad vysoký krvný tlak, záchvaty paniky alebo tráviace ťažkosti.

V súčasnej hektickej dobe sme v sympatickej fáze oveľa dlhšie, než je to zdravé. Mnoho ľudí má problém “prepnúť” sa do parasympatickej fázy a dostať sa do pohody a relaxu, čo má obrovský dopad na zdravie a vlastne samotné existovanie. Spôsobuje to napríklad vysoký krvný tlak, nekvalitný spánok a časté budenie, pretože majú v krvi oveľa viac stresového hormónu kortizolu – hormónu, ktorého úlohou je mimochodom aj nás ráno zobudiť.

A teraz sa dostávame k terapii hĺbkovým tlakom.

Keď na telo alebo jeho časti pôsobíme rovnomerným, pevným a miernym tlakom, stimulujeme podkožné receptory tlaku. Tento tlak vyvoláva v centrálnej nervovej sústave reťazovú reakciu, telo prechádza do parasympatickej fázy a začnú sa vylučovať hormóny šťastia – neurotransmitery dopamín a serotonín. Tie pomáhajú regulovať niektoré mozgové funkcie, náladu, emócie, motiváciu a stimuluje časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za vytváranie melatonínu – hormónu, vďaka ktorému spíme.

Ak terapiu hĺbkovým tlakom praktizujeme pravidelne, prispeviame tým k:

  • Zníženiu úzkostí
  • Pocitom šťastia, vyváženejším emóciám a dobrej nálade
  • Vyššej koncentrácii
  • Hlbšiemu a kvalitnejšiemu spánku
  • Zníženiu počtu záchvatov
  • Zlepšujúcim sa sociálnym interakciám, znižujú sa sklony k sebapoškodzovaniu a tiež citlivosť na dotyk – najmä u ľudí s poruchami senzorického spracovania

Takže stimulácia tlakom funguje na každého?

Áno. Hĺbková stimulácia tlakom vyvoláva chemický proces v našom tele a ten má vždy rovnaký priebeh. Každý človek však má inú potrebu intenzity či formy tlaku. Preto na trhu existujú rôzne pomôcky a rôzne techniky, ako s nimi pracovať.

Účinky pevného a rovnomerného tlaku už dnes potvrdzuje rada vedeckých štúdií. Jednou z nich je aj štúdia Bezpečnosť a terapeutické účinky hlbokej tlakovej stimulácie pomocou zaťaženej prikrývky z roku 2008 od pätice akademikov z rôznych prestížnych amerických univerzít, ktorá potvrdila, že terapia hlbokým tlakom použitím záťažových prikrývok znižuje stres, zvyšuje pocit bezpečia a pokoja. Priekopníčkou v tejto oblasti bola Dr. Anna Jean Ayres, ktorá položila základy prvých vedeckých štúdií o účinkoch hĺbkovej stimulácii tlakom. Mary Temple Grandinová (americká akademička s diagnostikovaným autizmom) dokonca vynašla stroj na objímanie.

Základ je začať pomaly a s mierou

V každom prípade platí, a štúdie toto tvrdenie potvrdzujú, že na záťažovú prikrývku je potrebné si zvykať postupne. Najskôr ju vyskúšajte počas dňa, napríklad pri poobedňajšom relaxe alebo spánku. Niektorí ľudia si na záťaž prikrývky zvyknú okamžite, zatiaľ čo iní ju môžu začať pohodlne používať počas celej noci až po dlhšom čase. Pokiaľ neznesiete mať prikrývku na sebe počas celej noci, skúste sa pred spaním prikryť aspoň na 20-30 minút. Alebo si prikryte iba určité časti tela, ako napríklad pás či nohy.

Urobte si v posteli z prikrývky podperu. Efekt tzv. uzemnenia a ohraničenia nervový systém upokojuje. Doprajte si aspoň 15 dní na testovanie, aby si organizmus na prikrývku zvykol.

Ľuďom, ktorí žijú dynamický život, odporúčame používať záťažovú funkčnú prikrývku aj počas dňa, napríklad pri poobedňajšom relaxe, spánku.

Ako z hĺbkovej terapie tlakom vyťažiť maximum?

V prípade záťažových prikrývok je kľúčové vybrať si nie len “nejakú” záťažovú prikrývku, ale naozaj funkčnú prikrývku. A hlavne so správnu váhou. Všeobecné odporúčanie, že prikrývka by mala vážiť 10% vašej hmotnosti neplatí. Prečo to neplatí a hlavne akú vhodnú váhu zvoliť, aby vám prikrývka skutočne slúžila a nezapadala prachom na dne skrine, sa dočítate sa v článku Barbara Balla, terapeutka osôb s autizmom: Záťažová prikrývka bola zlomovým bodom.