Barbara Balla, terapeutka osôb s autizmom: Záťažová prikrývka bola zlomovým bodom

Keď Feri Farkas, zakladateľ Nidù, prvýkrát nadizajnoval prikrývku pre svojho syna s poruchou autistického spektra, už dlhší čas bol v intenzívnom kontakte s rôznymi odborníkmi či komunitami pôsobiacimi v oblasti porúch senzorického spracovania. Jednou z nich bola aj Barbara Balla, terapeutka osôb s autizmom, odborníčka na metódu Handle, či program Son-rise.

Pokroky prichádzajú s motiváciou a dávkou trpezlivosti

Barbara vyštudovala liečebnú pedagogiku. Už počas štúdia sa stretla s rodinou, ktorá vychovávala dieťa s autizmom. Práve v tomto období aj vďaka nim spoznala skutočné výzvy rodín s deťmi s poruchami autistického spektra, a zároveň sa bližšie zoznámila s programom Son-rise.

Len pre zaujímavosť, tento program založili manželia Kaufmanovi z USA, keď bol ich 18 mesačnému synovi diagnostikovaná ťažká forma autizmu. Odporúčanie lekárov bolo dať chlapčeka do ústavu, no práve Kaufmanovci si povedali, že musí existovať aj rodinný, láskavý prístup k výchove. Práve na týchto pilieroch postavili celý výchovno-učebno-terapeutický program. Podľa Son-rise je najskôr potrebné vytvoriť pre dieťa príjemnú, dôveryhodnú a priateľskú atmosféru, následne spoznať, čo motivuje dieťa k jeho činom a postupne s touto motiváciou veľmi trpezlivo a pomaly pracovať, prirodzene u dieťaťa rozvíjať záujem o učenie.

„Vytvorila som si v sebe akceptujúci postoj s túžbou spoznávať dieťa a interpretovať jeho správanie ako signál, ktorý sa odvtedy len posilnil,“ vystvetľuje Barbara. „Veľmi mi v tom pomohol aj ďalší tréning/školenie HANDLE v Anglicku, ktorý mi otvoril oči pred výzvami spôsobenými senzorickou integráciou a ich možnými riešeniami.“

Dupotanie a narážanie do predmetov majú svoje opodstatnenie

Práve počas školenia HANDLE sa Barbara stretla aj so záťažovými prikrývkami. Keď o pár rokov neskôr pomáhala práve Maxovi, synčekovi Feriho Farkasa, v sociálnej a komunikačnej oblasti, všimla si, že Max často vyhľadával proprioceptívne podnety, čiže podnety k vnímaniu polohy tela. Niektoré detičky často vyhľadávajú tlak napríklad dupaním, búchaním či narážaním do pevných predmetov.

„Povedala som Ferkovi, aby skúsil pre Maxa jednu záťažovú prikrývku vyrobiť, čo sa neskôr ukázalo ako zlomový bod v ďalších Maxových pokrokoch,“ spomína Barbara.

Prvýkrát sme definovali až 3 faktory, ktoré ovplyvňujú správnu hmotnosť prikrývky

Barbara tiež dostala jeden prototyp na vyskúšanie. Čo sa týka hmotnosti prikrývky, vo všeobecnosti sa doporučuje, že by mala vážiť 10% telesnej hmotnosti užívateľa. Barbara však nebola schopná používať prikrývku, ktorá mala pre ňu správnu váhu, pretože jej pod ňou tŕpli nohy.

Bolo preto potrebné túto všeobecnú formulku upraviť a nájsť ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú správnu váhu záťažovej prikrývky.

„Na hľadanie riešenia som prizvala Anikó Dobrovodszky, liečebnú pedagogičku a Ayres terapeutku, ktorá sa primárne zaoberá zmyslovou integráciou. Spoločnými vedomosťami a poznatkami z praxe sme zhodnotili, že pri výbere správnej hmotnosti prikrývky existujú až 3 hlavné aspekty: taktilná (hmatová) citlivosť, hypotónia (slabý svalový tonus) a proprioceptívne vyhľadávanie podnetov (systém vnímania tela),“ vysvetľuje Barbara.

Na základe týchto troch faktorov zostavili dotazník (Poradca výberom hmotnosti Nidū) a bodovací systém, podľa ktorého sa v súčasnosti určuje ideálna hmotnosť prikrývky Nidù. Tá narozdiel od iných prikrývok zohľadňuje aj vlastnosti nervového systému danej osoby. 

„Pokiaľ viem, Nidù je prvá prikrývka, ktorá má vlastný systém hodnotenia správneho výberu hmotnosti a aj preto si myslím, že dosahuje tak vynikajúce výsledky v tejto terapeutickej oblasti, “ zakončuje Barbara.